Antimikrobiálna rezistencia
O antimikrobiálnej rezistencii hovoríme, ak dôjde v mikroorganizmoch (napríklad baktériách, plesniach, vírusoch a parazitoch) ku zmene po vystavení antimikrobiálnym liečivám (napríklad antibiotikám, antifungálnym liečivám, antivírusovým liečivám, antimalarikám a antihelmintikám). Mikroorganizmy, ktoré si vypestujú antimikrobiálnu rezistenciu, sa niekedy nazývajú aj „superbacily“.
To vedie k strate účinnosti liečiv a pretrvávaniu infekcií v tele, čo zvyšuje riziko nákazy ďalších osôb.
Prečo je antimikrobiálna rezistencia globálnou hrozbou?
Objavujú sa nové mechanizmy rezistencie, ktoré sa rozširujú po celom svete a ohrozujú naše možnosti liečby bežných infekčných ochorení, čo vedie ku zdĺhavým ochoreniam, invalidite a úmrtiam.
Bez účinných antimikrobiálnych liečiv umožňujúcich prevenciu a liečbu infekcií, rôzne zdravotnícke postupy, ako je transplantácia orgánov, chemoterapia onkologických ochorení, správa diabetu a náročné chirurgické zásahy (napr. cisársky rez alebo výmena bedrového kĺbu) predstavujú veľmi vysoké riziko.
Čo urýchľuje rozvoj a šírenie antimikrobiálnej rezistencie?
Antimikrobiálna rezistencia sa časom vyskytuje prirodzene, obyčajne v dôsledku genetických zmien. Nesprávne a nadmerné používanie antimikrobiálnych liečiv však tento proces urýchľuje. Antibiotiká sú v mnohých krajinách nadmerne používané či používané nesprávne, u ľudí aj u zvierat a často sú podávané bez profesionálneho dohľadu. Príkladmi nesprávneho používania je napríklad užívanie antibiotík osobami s vírusovými infekciami, ako je prechladnutie či chrípka alebo ich podávanie na podporu rastu zvierat či používanie na prevenciu ochorení u zdravých zvierat.
Mikróby s antimikrobiálnou rezistenciou je možné nájsť u osôb, u zvierat, v potravinách aj v životnom prostredí (vo vode, pôde a vzduchu). Môžu sa šíriť z ľudí na zvieratá a naopak, vrátane prenosu z potravín získaných zo zvierat ako aj z osoby na osobu. Šírenie antimikrobiálnej rezistencie podporujú nedostatočná kontrola infekcií, nevhodné hygienické podmienky a nesprávna manipulácia s potravinami.
dôsledky resistencie na antibiotiká na umrtnosť v roku 2050
ABTR (Antibiotická rezistencia)
Antibiotiká sú liečivá používané na prevenciu a liečbu bakteriálnych infekcií. O antibiotickej rezistencii hovoríme, ak sa baktérie zmenia v reakcii na používanie týchto liečiv.
Antibiotická rezistencia sa vyvinie u baktérií, nie u ľudí či zvierat. Tieto baktérie môžu infikovať ľudí a zvieratá, a spôsobené infekcie sú ťažšie liečiteľné v porovnaní s infekciami spôsobenými nerezistentnými baktériami.
Objavujú sa nové mechanizmy rezistencie, ktoré sa rozširujú po celom svete a ohrozujú naše možnosti liečby bežných infekčných ochorení. Stále rastie zoznam ochorení, akými sú napríklad zápal pľúc, tuberkulóza, otrava krvi, kvapavka či ochorenia prenášané jedlom, ktoré je ťažšie či dokonca nemožné liečiť, pretože antibiotiká strácajú svoju účinnosť.
Na miestach, kde sú antibiotiká pre použitie u ľudí či zvierat voľne predajné, je výskyt a rozšírenie tejto rezistencie ešte horší. Podobne platí, že v krajinách bez štandardných pokynov na liečbu často dochádza k nadmernému predpisovaniu antibiotík zdravotníckymi profesionálmi a veterinármi, ako aj k ich nadmernému používaniu verejnosťou.
Ak okamžite nezačneme konať, čaká nás post-antibiotická éra, v ktorej budú bežné infekcie a malé zranenia znova smrteľné.
