Bakteriofág, tiež neformálne nazývaný fág, je vírus, ktorý infikuje baktérie a archeóny a množí sa v nich. Bakteriofágy sa skladajú z bielkovín, ktoré obklopujú genóm DNA alebo RNA a môžu mať relatívne jednoduché alebo komplexné štruktúry. Ich genómy môžu kódovať už štyri gény, ale aj stovky génov. Fágy sa replikujú v baktériách po vstreknutí svojho genómu do ich cytoplazmy. Bakteriofágy sú jedny z najrozšírenejších a najrôznorodejších organizmov v biosfére. Bakteriofágy sú všadeprítomné vírusy, ktoré sa nachádzajú všade tam, kde aj baktérie. Odhaduje sa, že na planéte sa nachádza viac ako 10³¹ bakteriofágov, viac než všetkých ostatných organizmov na Zemi spoločne, vrátane baktérií.

Fágy sú široko distribuované na miestach, kde sa hojne vyskytujú ich bakteriálni hostitelia, napríklad v pôde či v tráviacich traktoch zvierat. Jedným z najhustejšie osídlených prirodzených zdrojov fágov a iných vírusov je morská voda, kde je možné v mikrobiálnom povlaku nájsť až 9×10⁸ virónov na mililiter a až 70 % morských baktérií môže byť infikovaných fágmi. Fágy boli viac než 90 rokov používané ako alternatíva k antibiotikám v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu, strednej Európe či vo Francúzsku. Sú považované za potenciálny spôsob liečby multirezistentných kmeňov mnohých baktérií. Zároveň sa však ukázalo, že fágy druhu Inoviridae môžu komplikovať biofilmy spôsobujúce zápal pľúc či cystickú fibrózu a chrániť baktérie pred liečivami, ktoré mali ochorenie zastaviť, čím podporujú dlhodobú infekciu.

Fágová terapia alebo vírusová fágová terapia označuje terapeutické použitie bakteriofágov na liečbu patogenických bakteriálnych infekcií. Fágová terapia má mnoho potenciálnych využití v ľudskej medicíne ako aj v zubárstve, veterninárnej starostlivosti či poľnohospodárstve. Ak nie je cieľovým hostiteľom fágovej terapie zviera, obyčajne sa miesto termínu „fágová terapia“ používa termín „biokontrola“ (označujúci biokontrolu baktérií sprostredkovanú fágmi).

Bakteriofágy sú omnoho špecifickejšie, než antibiotiká. Obyčajne platí, že sú neškodné nielen pre hostiteľský organizmus, ale aj pre iné prospešné baktérie, napríklad mikroflóru tráviaceho traktu, čím znižujú riziko oportunistických infekcií. Majú vysoký terapeutický index, čo znamená, že sa pri fágovej terapii neočakáva veľký počet vedľajších účinkov. Pretože sa fágy množia in vivo (v bunkách živých organizmov), je možné použiť menšiu účinnú dávku. Na druhú stranu však táto špecificita predstavuje aj nevýhodu – fág zabije baktériu iba v prípade, že sa jedná o baktériu konkrétneho kmeňa. V dôsledku toho sa často používajú zmesi fágov, ktoré zlepšujú šancu na úspech, prípadne sú odoberané vzorky a následnej sú identifikované a vypestované príslušné fágy.

Fágy majú obyčajne vyššiu úspešnosť než antibiotiká, ak je biofilm pokrytý vrstvou polysacharidov, cez ktoré antibiotiká zvyčajne nepreniknú.